Čo ma (zatiaľ) naučila pandémia covid-19? ║ 10 prevratných zistení


Nedávno som sa ráno pri raňajkách zamýšľala, ako sa od marca zmenil môj denný režim, prístup a celkovo vnímanie. Je mi jasné, že tento rok je výzvou pre nás všetkých. A možno práve preto som skúsila trošku odľahčene zhrnúť, čo ma tento rok stihol naučiť. Určite by som mohla prísť s naozaj hlbokými zisteniami, povedala som si však, že nadhľad (a možno trošku humoru) nám všetkým urobí lepšie. Toto je mojich 10 zistení. 
1. Nikdy nemáš dosť teplákov
Nepatrím medzi teplákové typy. Som skôr na sukne, šaty, blúzky a jemné ženské oblečenie.

Ukázalo sa však, že toto rok je mi také oblečenie nanič. Iba mi zaberá priestor v skrini. Priestor, ktorý by som mohla efektívnejšie využiť na tepláky a legíny. Predsa len ich zavretá doma počas dištančnej výuky a homeofficu využijem viac.
2. Na druhej strane máš zbytočne veľa podprseniek
Ak sa niečo z mojej skrine ukázala ako absolútne zbytočné, sú to podprsenky. Ktorá z nás nosí podprsenku, ak je celý deň doma? Ak medzi také jedinečné stvorenia patríte, skladám vám klobúk a podarujem vám tie moje. Ja už som totiž došla do štádia, kedy sa no-bra stáva životným štýlom aj mimo domu.

3. Nečítaš málo kvôli nedostatku času

Keď sme počas prvej vlny dostali nakázané sedieť doma, tešila som sa, ako budem veľa čítať.

Veď mám viac voľného času. Nikam necestuje, stretávam sa len s malým počtom ľudí, školu mám tiež pomenej. Aspoň to som si myslela.

Pravda je však taká, že som málo čítala kvôli iným dôvodom. A stres z novej situácie mi k čítaniu vôbec nepomohol. Výhovorku „nemám čas na čítanie“ som však už zo svojho slovníka vyškrtla.
4. Aj keď je *fyzické* chodenie do školy otravné, má svoje výhody
Koľkokrát sa vám stalo, že ste pri rannom budíčku do školy nadávali, že tam musíte ísť? Tá predstava, že by ste to mohli sledovať z postele znela tak lákavo.

Už počas prvého online semestra som si však uvedomila, že mi to chodenie do školy chýba. Ako prvý dôvod sa ukázalo to, že niekedy je fajn (prekvapivo) stretnúť svojich spolužiakov. Ďalej je rozdiel keď vám je učivo vysvetlené naživo a aktivity na seminároch sú tiež fyzicky lepšie.

Ako posledný dôvod som si uvedomila, že je fajn niekedy vypadnúť z domu. Aj keď len do školy.
5. Ktokoľvek povedal, že treba plánovať vo veľkom, nerátal s rokom 2020
Väčšina motivačných výrokov radí robiť veľké plány a myslieť vo velkom. Nuž, tento rok sa neoplatí plánovať viac ako týždeň do predu. Aj to som možno prehnala.

Už ani nespočítam koľko plánov mi tento rok nevyšlo. Zvyčajne na úplne poslednú chvíľu. A to je pre človeka ako ja, ktorý nemá rád neistotu a náhle zmeny, úplná katastrofa.

Áno, tiež nechápem ako vôbec ešte fungujem.
6. Keď nerada komunikuješ cez sociálne siete, stratíš skoro všetky kontakty
Neviem si písať s ľuďmi. Možno to vyznie ironicky vzhľadom na to, že som na sociálnych sieťach dosť prítomná, no celý koncept sústavného písania mi uniká. Čo si určite už všimol každý, kto si so mnou kedy písal.

Zabúdam odpisovať. Je úplne normálne, že niekomu odpíšem po dvoch týždňoch. Vlastne, ak vám vôbec odpíšem tak je to ešte odo mňa skvelý výkon. Rovnako ako neviem viesť small talky naživo, neviem to ani pri písaní. Radšej si budem s ľuďmi vymieňať listy (čo by som ozaj rada robila, ale akosi sa nikto na moje staromódne záľuby nechytá).

Toto samozrejme počas udržiavania sociálneho odstupu a zníženia socializácie dosť kazí moje šance na kontakt. Úprimne sa čudujem kamarátom, ktorí to so mnou ešte zvládajú.
7. Time-management nikdy nebol taký dôležitý
Keď sa celý život odohráva v jednom dome, poriadok v povinnostiach a činnostiach je nevyhnutný. To, že do školy nemusím ísť neznamená, že by som si na ňu nemala vyhradiť čas, lebo ak si poviem „niekedy to urobím“, pravdepodobne to urobím na poslednú chvíľku, či mi to úplne vypadne z hlavy.

Už od marca sa snažím vytvoriť si denný režim. Aspoň trochu pravidelnosti, ktorá ma udrží pri zmysloch a aktívnu. Pred letom sa mi to na chvíľku podarilo. Potom som to pokazila. Teraz, v treťom týždni semestra, môžem hrdo povedať, že to začína vyzerať sľubne.

Možno toto všetko bude na niečo dobré.
8. Možno predsa len potrebuješ pracovný stôl
Pre väčšinu ľudí je to neuveriteľné, ale približne od strednej do celej tejto situácie som nemala v izbe písací stôl. Možno sa pýtate, kde som sa teda učila či robila všetky tie veci, na ktoré sa stôl používa.

Kreatívne veci u mňa vždy patrili na zem. Ak som niečo písala, učila sa a podobne, bola som v obývačke či kuchyni. Na čítanie a memorovanie mi vystačila moja posteľ. Stôl bol pre mňa zbytočný, iba mi zaberal priestor a reálne som ho nevyužívala. Tak som ho cez strednú školu predala a kúpila si ďalšie poličky na knihy (je jasné, aké som mala priority).

Avšak počas karantény mi došlo, že keď je celá rodina doma a ja sa nemôžem ísť učiť do kaviarne či školy, je jediné miesto moja izba. A z neustáleho sedenia v posteli alebo na zemi ma začalo všetko bolieť.

Ako to ja rada vysvetľujem – jednoducho som dospela na pracovný stôl.
9. Keď nemôžeš ísť von, vytvor si džungľu doma
Ešte rok a pol dozadu, by som vám povedala, že zabijem aj kaktus. Moju lásku k rastlinkám spustil kávovník, ktorý som dostala minulý rok na meniny. Prvá vlna a však moju lásku zmenila na posadnutosť a moja izba sa zmenila na džungľu.

Istým spôsobom to pre mňa bolo terapeutické. Mohla som sa o niečo starať, videla som ako sa tomu darí, upokojovalo to moje utrápené nervy.

A tak sa zo zabijaka všetkého živého stala botanistka.
10. Predsa len je skvelé byť introvert
Nesúhlasím s názorom, že život introvertov sa vôbec nezmenil. Hej, ja si rada chodím do kaviarne len tak sama čítať.

Ale predsa len to pre energetických introvertov, ktorí žili diskotékami, neustále sa stretávali s množstvom ľudí a radi nových ľudí tiež spoznávali, bolo (a stále je) výrazne náročnejšie.

Mne ako introvertovi príliš nevadia niektoré aspekty tejto situácie. Napríklad stretávanie sa s obmedzeným počtom ľudí? Skvelé. Žiadne veľké spoločenské udalosti? Hurá. Mám sedieť doma a čítať si knižku? Vďaka. Určite to mohlo byť horšie.

Je niečo, čo tento rok naučil vás?

5 komentárov

  1. Úplne so všetkým súhlasím :D Tiež som zistila, že škola a práca mi v čítaní nebránili, teplákov mám akosi málo, stôl je super vec a na čo mi kupovať nové pekné čižmy, podprsenky, sukne, šaty, keď ich ani nepotrebujem :D a omggg poďme si posielať listy! ja tiež, nie som na small talky a niekedy mám až pocit, že si ľudia myslia, že som drzá, že neviem ako odpísať/odpovedať. A mňa tento rok ešte naučil, že nemám zabúdať na svoje záľuby, pretože som akosi zanevrela na písanie a kreslenie a fotenie a tak, a keď som sa k tomu naspäť poriadne vrátila, tak ma to neskutočne baví :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Super článok, tiež som nad takým uvažovala. :) Pracovný stôl síce mám, ale musela som si ho poriadne upratať, aby trochu pripomínal lavicu hlavne dostatočným priestorom aspoň na dve A4. Školu som si v maturitnom ročníku nostalgicky a paradoxne obľúbila a online vyučovanie sa mi neskutočne sprotivilo hlavne vďaka jeho nedostatkom a slovenskej "betaverzii" - tiež sa ešte teším, ako sa ministerstvo rozhodne ohľadom maturít. A time-management je mocná vec, ešte sa jej učím... :(

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Asi nebudem výnimka, keď priznám, že aj mňa tento rok všeličo naučil. Mnohé moje skúsenosti sa podobajú tým tvojim, od oblečenia, cez rastlinky (ktorých som síce vždy mala plnú izbu, ale teraz je ešte plnšia) až po pracovný stôl, ktorý som začala používať asi po dvanástich rokoch - ale zabrala som ten bratov, ktorý ho aj tak nepoužíva.
    Okrem toho som si ale napríklad uvedomila, že prišiel čas nielen plánovať, ale aj robiť. Čo sa netýka len čítania niektorých kníh, ale najmä toho, že som napríklad dlhé roky plánovala ísť na turistiku alebo tam či tam, no nikdy som si na to nenašla čas. Až tento rok som si povedala, že ak nie teraz, tak kedy?
    Čiže táto situácia má aj svoje svetlé stránky, nielen tie temné.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Skvelý článok.
    Ja si tento rok dobre nadávam, že som sa ten minulý neotrepala na Azory, ako som chcela. Aspoňže Maltu som stihla. No škoda. Ktovie, či sa tam ešte niekedy dostanem. Či sa vlastne ešte niekedy niekam dostaneme. :D :D V tejto fáze budem rada, aj keď len von z domu.
    Najviac ma štve, že nemôžem ísť ani behať, trochu si tak zacvičiť po celodennom sedení pred počítačom pri textoch. Je to strašne frustrujúce. Cvičenie v obývačke sotva nahradí behanie na hrádzi alebo v prírode.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tak tento článok bol pre mňa ako balzam na dušu. Naozaj som potrebovala si prečítať aj niečo odľahčené a súčasne tak pravdivé. :) So strašne veľa bodmi sa úplne stotožňujem, moje tepláky tiež dostávajú toto obdobie dosť zabrať :D To, že žiadne plány nevychádzajú, frustruje aj mňa, a pritom som si práve na tento rok kúpila motivačný diár, že sa vďaka nemu motivujem, lepšie zorganizujem, naučím sa novým návykom. Nezastavilo ma to ale v tom kúpiť si ďalší aj na budúci rok, tak snáď to vyjde lepšie ako tento :D Neviem si predstaviť, ako si doteraz nepotrebovala stôl, ja si bez neho neviem predstaviť svoj život. :D Videla som ho ale na tvojom instagrame a je vážne nádherný :) Aj spolu s dekoráciami a poličkami, veľmi pekne to dokopy vyzerá. Najviac sa mi ale asi páči rada č. 9, tou som sa aj ja riadila počas karantény, a tak to aj dopadlo, ehm :D Moji rodinní príslušníci sa už chytajú za hlavu, keď spomeniem to slovo na R a ešte nebodaj, ak je v spojení s novou kúpou, výmenou alebo tak :D

    OdpovedaťOdstrániť

Všetky komentáre si veľmi cením ♥

Instagram

Čaro kníh. Theme by STS.