Pandémia ma donútila spomaliť tempo. Životné, ale aj čitateľské. Aj keď by človek spočiatku čakal, že na čítanie kníh bude pri neustálom vysedávaní doma viac času, nie je tomu tak.
Monotónnosť dní a striedanie školy/práce/instagramu/záľub na jednom gauči (obrazne samozrejme, niekedy som sa presunula aj za stôl či na posteľ) na mňa na začiatku tohto roku naozaj doľahli. Chýbalo mi trmácanie do školy, sedenie v kaviarniach a stretávanie sa s ľuďmi. Do toho sa primiešal strach o blízkych, a možno tak trochu aj o seba, a už rok zhoršujúce sa psychické zdravie. Veru, knižky išli často bokom.
Nieže by som sa nesnažila čítať, ale moja pozornosť bola nestála, asi ako vlny na mori. Neustále sa prelievala na iné miesta a na žiadnom dlho nepobudla. Utešovala som sa tým, že je to predsa teraz normálne a nie som v tom sama. Každá prečítaná knižka tak pre mňa bol veľký úspech, za ktorý som na seba bola hrdá.
Knižky, do ktorých som sa pustila som preto o dosť tuhšie zvažovala. Častejšie som si pozrela recenzie od ľudí, u ktorých viem, že majú podobný vkus. Častejšie som kontrolovala hodnotenie na Goodreads. A menej často išlo o čítanie len tak – lebo to vyzerá dobre a nič o tom vlastne neviem. Z náladového čitateľa, ktorý si knižky vyberá často len podľa obálky a hlavnej témy (Elfovia? Sem s tým.) sa stal vysoko analytický čitateľ. A tak sa stalo, že menej často som siahla po úplne nových knihách, u ktorých je predsa len vždy väčšie riziko nezhody očakávania a skutočnosti.
Dnes by som vám chcela trošku porozprávať o knihách, ktoré ma najviac oslovili za prvý polrok 2021. Nepôjde o recenzie, tie už na ne nájdete na mojom Instagrame, ale skôr by som vám chcela priblížiť, čo ma na nich zaujalo, čím ma obohatili a prečo som vybrala práve tieto štyri knihy.
Medzi prvými knihami, ktoré ma tento rok oslovili boli Rozhovory s priateľmi. A v rozpore s tým všetkým, čo som doteraz napísala, by som si ju prečítala asi aj keby sa nenašiel jediný spokojný čitateľ. Nebola to však strela do neznáma. S autorkou som sa stretla už minulý rok, keď som si prečítala Normálnych ľudí. A táto kniha sa mi zaryla hlboko pod kožu, zakrútila s mojimi emóciami a otriasla mojim čitateľským svetom. Nie je snáď preto prekvapivé, že som siahla aj po jej prvotine.
Rozhovory s priateľmi je útla knižka zaoberajúca sa vzťahmi. Sally Rooney sa tejto téme venuje rada a podrobuje ju analýze v rámci generácie Mileniálov. Stredobom sú tak nekonvenčné vzťahy, odlišné a poburujúce povahy ľudí, kontroverzné udalosti, a to všetko zasadené v pulzujúcom Írsku. Ide o nezvyčajný psychologický román, rozoberajúci vzťahy nedokonalých ľudí. Nie sú to ľudia, ktorých by ste obdivovali, ale sú nasiaknutí realitou a úprimnosťou. A to ma oslovilo na knihe úplne najviac. Lebo autenticita je niečo, čo na knihách vyhľadávam. Nie je to síce čítanie pre každého, ale ja mám pocit, že takéto knihy ma dokážu obohatiť najviac.
Nekonvenčnej vlny som sa držala aj pri druhej knihe, o ktorej vám chcem porozprávať. Kým vychladne káva je príbeh situovaný v Japonsku. Jednalo sa teda o moje prvé stretnutie s touto krajinou a bola som veľmi zvedavá, v čom bude iná. Téma cestovania v čase, túžby napraviť chyby minulosti, a to všetko spojené s kávou, mi bolo veľmi sympatické.
Koncept cestovania časom, predstavený v knihe, je značne ohraničený pravidlami a je zaujímavé sledovať, ako sa s tým jednotlivý ľudia vysporiadajú. Kým vychladne káva totiž nie je klasický novelový príbeh, ale namiesto toho je vyrozprávaný prostredníctvom poviedok. Všetky poviedky sú však vzájomne prepojené a vytvárajú celok. Príjemné oddychové čítanie, vhodné na pomalé poobedie strávené s kávou v ruke. Trošku som čakala viac rozvinutý príbeh a možno kvapku viac hĺbky, no zároveň mi vyhovoval jej nenáročný a pokojný štýl. Určite to nebude moje posledné stretnutie s japonskou literatúrou.
S istotou, že otváram dobrú knihu som sa začítala aj do Nočného cirkusu. Vypočula som si už o tejto knižke množstvo chvál, ale primárnym zdrojom mojej istoty bol znovu fakt, že som sa s autorkou spoznala už minulý rok. A úprimne som sa do jej štýlu zamilovala. Teraz nepreháňam, obdivujem jej skladbu viet, vykreslenie príbehu a mágiu, ktorá sála z každej stránky. Takto by som chcela vedieť písať aj ja.
Nočný cirkus je tá najviac ľúbostná a rozprávková kniha plná čara, bez toho aby pôsobila čo i len štipku presladene či umelo. Príbeh sa odvíja pomaličky, nežne vás opantáva a búra hranice medzi realitou a kúzlami. Pripomína mi prechádzku snom, ktorá vo vás zanechá hrejivý pocit. Bolo to pre mňa jedno veľké potvrdenie, že magický realizmus je presne moja šálka kávy. Trošku z reality, trošku mágie, nezabudnuteľný cirkus, zaľúbenci postavení proti sebe a osud, ktorý sa so všetkými tak trochu zahráva. Viac takýchto kníh poprosím.
Posledná knižka, ktorú vám predstavím nie je žiadna novinka. Naopak, Oceán na konci ulice vyšiel už dávno aj u nás v preklade. Dokonca aj u mňa na poličke čakal viac ako dva roky. A úprimne som ho ani neplánovala teraz čítať. Ale magický realizmus má svoje spôsoby, ako sa ku mne dostať, očividne.
Príbeh o chlapcovi bez mena, o oceáne v jazierku, o blchách prezlečených za ľudí a o ženách ovládajúcich mágiu. Možno to pôsobí trošku zmätene či chaoticky, no ide o veľmi príjemnú knižku, ktorej dej sa odvíja s ľahkosťou. Na dospelácky svet sa pozerá očami dieťaťa, ale nesúdi, len pozoruje. Pri tejto knižke by som vám toho mohla povedať veľa, ale stále ostávam presvedčená, že radšej ju nechám hovoriť samú za seba. Nech je pre vás každá stránka rovnakým prekvapením a pôžitkom ako pre mňa. Napriek svojej útlosti obsahuje množstvo krásnych myšlienok a verím, že keď sa do nej ponoríte, nebudete ľutovať.
Som rada, že sa mi aj napriek mierne hektickému obdobiu podarilo prečítať niekoľko skvelých kníh. Pri pohľade na to, čo som prečítala som tuším nenašla nič, z čoho by som bola vyslovene sklamaná, ale tieto 4 knižky môžem s pokojnou dušou odporučiť aj ďalej. A budem nesmierna vďačná ak sa so mnou podelíte aj vy o svoje knižné radosti.
Zverejnenie komentára
Všetky komentáre si veľmi cením ♥