Tí, čo odchádzajú – tí, čo zostávajú + Príbeh stratenej dcéry - Elena Ferrante

Recenzia na Geniálnu priateľku a Príbeh nového priezviska
Tí, čo odchádzajú – tí, čo zostávajú

V tretej časti Neapolskej ságy sa z dievčat Eleny a Lily stávajú ženy. Lila, ktorá sa v šestnástich vydala, má malého syna, opustila manžela a výhody, ktoré jej prinášalo manželstvo, a pracuje ako robotníčka vo fabrike. Elena odišla zo štvrte, skončila vysokú školu a vydala úspešný román. Otvorili sa jej dvere do sveta vzdelaných ľudí. Obe ženy sa snažia prebúrať múry väzenia, ktorým je život v biede, nevedomosti a podriadení sa. Plávajú v mori príležitostí, ktoré priniesli sedemdesiate roky. A predsa ich stále spája silné puto, ktoré nemôžu preťať žiadne vonkajšie okolnosti.

Vraciame sa do Neapola a nachádzame Lilu zmorenú svojim osudom a Elenu, ktorej sa práve ešte len začína dariť. Ich vzťahy o niečo ochladli, predsa len sa ako dospelé už toľko nepotrebujú, a každá ma kopu vlastných problémov. Úprimne ma tento tretí diel bavil o čosi menej ako predošlý, najmä kvôli tomu, že sa často opieral o politické problémy. To však neznamená, že som si čítanie neužila.

Tí, čo odchádzajú - tí, čo zostávajú║Inaque.sk║2017║347 strán

Ferrante naďalej píše svojim majstrovským opisom, ktorý vás vtiahne do deja až máte pocit, že cítite a vidíte to isté čo postavy. Miestami som dokonca nadobudla pocit, že akonáhle Lila chýba v rozprávaní, stráca sa aj akási iskra, akoby to bola všetko skutočnosť a Lila ovplyvňuje autorku počas písania. Naozaj sa jej podarilo toto dielo napísať tak, že som si nebola istá kde je hranica medzi fikciou a realitou.


Na zlo, ktoré okolo seba šíri Lila, som si už počas prvých dvoch kníh zvykla, akosi mi prirástla k srdcu aj napriek (alebo možno vďaka) tomu. V tejto knihe však viac vynikla Elena, keďže boli dlhý čas každá inde, no a hlavne jej negatívne vlastnosti. Miestami ma jej názory až iritovali, jej konanie som si nevedela vysvetliť a prišla mi premúdrená.

Dej sa však ku koncu pekne rozbehol, možno to bolo aj tým, že mi dlhšie trvalo kým som sa zase dostala do autorkinho štýlu písania. Doslova ma fascinovali ma zmeny v životoch oboch dievčat a kniha skončila takým (krutým) spôsobom, že som musela hneď siahnuť po ďalšej.
 4/5
Príbeh stratenej dcéry

Príbeh stratenej dcéry je záverečným dielom strhujúcej ságy o dvoch ženách – premýšľajúcej a vzdelanej Eleny a neskrotnej Lily. Obe sú dospelé, majú manželov, milencov, deti a starnúcich rodičov. Priateľstvo im slúžilo ako kotva v živote. Obe sa snažili uniknúť zo štvrte, v ktorej vyrástli – bola väzením konformity, násilia a neporušiteľných tabu. Elena sa vydala, odišla do Florencie a napísala niekoľko kníh. V záverečnej časti ju neviditeľná sila znovu ťahá do Neapola.


Táto kniha len potvrdila, čo som si o Ferrrante už dávno myslela - pri nej ide o pomalý rozbeh, ale finále je grandiózne. Lila a Elena sú päť spolu a je nesmierne zaujímavé sledovať ako sa zmenili. Z dievčat, ktoré mali svoje sny a predstavy, vyrástli ženy, ktoré život priviedol na úplne iné miesta. No aj napriek tomu sú veci, ktoré fungujú rovnako ako keď boli ešte len deti.

Príbeh stratenej dcéry ║Inaque.sk║2017║395 strán
Elena sa znovu necháva unášať vplyvom Lily, kde som veľakrát krútila nespokojne hlavou, hlavne keď to bolo jej na škodu a ona aj tak verne stála pri Lile. Spoločne vychovávajú deti, po rokoch sú si znovu blízke ako kedysi. Každá si však prešla veľký kus sama a prežila množstvo nepríjemností, ktoré na nich zanechali stopy. Donútilo ma to zamyslieť sa a predstaviť si, ako asi budem vyzerať ja o takých dvadsať rokov, ako život zmení mňa. 


Príbeh stratenej dcéry mi prišiel oproti prvým trom knihám dramatickejší, priam až návykový. Životné osudy hlavných hrdiniek ma hlboko zasiahli a ich trápenie bolo hmatateľné, dokonca som ich túžila cez stránky objať. Počas štyroch kníh tejto série, som hlavné hrdinky spoznala ako málokoho. Bola som s nimi od detstva až po starobu, pri ich pádoch aj úspechoch. Je teda pochopiteľné, že ich trápenia v záverečnom diely, či už zlomené srdce alebo strata, som prežívala ako keby to boli moje kamarátky.

Neapolská sága bola nádherná cesta životom, surovým a neprikrášleným, ktorá vo mne zanechá stopy a ponesiem si ju v tom mojom živote. Koniec ma zasiahol, poukázal na kolobeh života, a ja som stále dúfala, že keď otočím ďalšiu stránku, príbeh bude pokračovať. Jednoducho som sa nechcela rozlúčiť, chcela som vstúpiť do deja a pomôcť hrdinkám napraviť ich životné krivdy. Kniha ma zanechala so zlomeným srdcom, no zároveň šťastnú, že som to s nimi mohla prežiť.

5/5

Za poskytnutie recenznej knihy Príbeh stratenej dcéry ďakujem kníhkupectvu Panta Rhei.

Žiadne komentáre

Všetky komentáre si veľmi cením ♥